Sumó
História

Sumó je najstarším japonským bojovým umením a súčasne veľmi populárnym japonským športom. Celé je presítené kultúrnym symbolizmom s vyditeľnými vplyvom šintoizmu. Patrí k početným pozostatkom čisto japonských tradícií lebo sa vytváralo ešte pred príchodom cudzích myšlienkových smerov a má zo všetkých japonských bojových umení najdlhšiu tradíciu. Pôvodný názov bol sumai (zrážka, stretnutie) a od dnešného sumó sa dosť podstatne líšilo. Hlavné odlišnosti sú v zápase samotnom. V sumai sa bojovalo na život a na smrť. Boli dovolené v podstate všetky druhy úderov a kopov. V modernom sumó ako ho poznáme dnes sú povolené iba údery otvorenou dlaňou, vytláčacie a podmietacie techniky. Sumó výrazne ovplivnilo všetky japonské formy boja bez zbrane.
Zápasy sumó tvorili súčasť obetného ceremoniálu, ktorý mal zaistiť dobrú úrodu. Zápas postupne prechádzal zmenami a s nimi vzrastal aj záujem o sumó. Každý mladý japonec sa túžil a aj túži stať rikishi, lebo vidina titulu jokozuna (veľmajster) a výhody s tým súvisiace je silná. Nie však každému sa to môže podariť, nakoľko vzrastovo a telesne sú na sumó vhodný len máloktorý japonci. Nie je sa im čo čudovať. Špičkový rikishi majú moderné autá, zaujímajú sa o nich najkrajšie ženy, vystupujú denne v televízii, majú najlepšie miesta v reštauráciách a samozrejme majú peniaze. Sumó v japonsku nie je len najsledovanejší ale aj najdotovanejší šport. Špičkový rikishi sú považovaný za bohov. Veľmajstri sa považujú za nadradených nad všetky ostatné bojové umenia.

Výstroj a zápasisko

Odev, ktorý majú rikishi na sebe sa volá mawashi. Je to 10 až 13 metrov dlhý a asi 50 cm široký kus plátna. Plátno pripomína požiarnicku hadicu. "Balenie" do mawashi je tiež jeden z rituálov, ktorých je v sumó veľa. Najprv sa trikrát zloží na polovicu a potom sa začína viazať. V podstate je okolo tela zložené len dvakrát a akurát od genitálií a pomedzi nohy rikishiho je zložené tretí krát. V profi sumó si na začiatku turnaja rikishi obliekajú aj keshomawashi. Je to slávnostný odev, ktorý je ručne tkaný a vyšívaný a na krorom je vyšité meno zápasníka. Keshomawasi je preto veľmi vzácne a veľmi drahé (až niekoľko tisíc dolárov). V profisumó majú rikishi počas zápasu pod mawashi pripevnené sagari. Sagari je z toho istého materiálu ako mawashi a sú to v podstate naškrobené šnúrky, ktoré ochraňujú rikishi od zlých vlyvov. Sagari má 17-21 šnúrok, 40 cm dlhých a nesmie ich byť párny počet.
Zápasisko sa volá dohyó a je to kruh o priemere 4,55 metra. Je ohraničené tawarou. Tawara je vlastne bambusová rohož naplnená hlinou a uložená okolo dohyó. Nad zápasiskom je strecha nazývaná jakata, ktorá pripomína doby keď sa ešte zápasilo pod holým nebom. Jakata bola podopieraná štyrmi stĺpmy symbolizujúcimi štyri ročné obdobia. Zelený stĺp znamenal jar, červený leto, biely jeseň a čierny zimu. Jar je otočná k východu, leto k juhu, jeseň k západu a zima je otočená na sever. Teraz stĺpy nahradili hodvábne strapce rovnakých farieb.

Rituály

Sumó už od svojich koreňov má veľa rituálov. Všetko čo rikishi v dohyó i mimo neho robí má svoje opodstatnenie. Napríklad šikó, široké drepy pozostávajúce zo širokého unoženia a silného dupnutia, robí kvôli vyhnaniu zlých duchov a ukazuje, že všetko zlé patrí do zeme. Soľ sa rozhadzuje kvôli očisteniu dohyó od všetkého zlého a zároveň má aj antiseptické účinky. Otvorenými dlaňami ukazuje súperovi, že nemá žiadnu zbraň a tlesknutím zas upútava na seba pozornosť bohov a samozrejme zastrašuje súpera.
Shinto
Počiatky Shinto siahajú až k začiatku formovania japonského národa. Nemá známeho zakladateľa, nemá ani sväté písma, ako sú sútry alebo biblia. Propagovanie a šírenie kázaním nie sú pre Shinto obvyklé, nakoľko Shinto je hlboko zakorenené v samotných Japoncoch a ich tradíciách.

Objektom úcty v Shinto sú kami. Sú to vyššie bytosti, posvätní duchovia, ktorí môžu mať rôzne formy - slnko, hory, stromy, skaly, vietor, plodnosť .. tiež to môžu byť predkovia, národní hrdinovia, ochrancovia rodinných klanov.

Shinto je veľmi optimistickou koncepciou - zastáva názor, podľa ktorého sú všetci ľudia vo svojej podstate dobrí a všetko zlo pochádza od zlých duchov. Preto účelom väčšiny rituálov je zbaviť sa zlých duchov očisťovaním, obetovaním a modlitbou.

Písaný kódex etiky a morálky v Shinto neexistuje, storočiami však so Shinto splynula konfuciánska etika .

V súčasnosti je Shinto stále živým kultom a množstvo ľudí v Japonsku, ale aj vo svete, hľadá v ňom podporu, navštevuje svätyne z dôvodu prosby kami o pomoc a o zbavenie sa zlých duchov, obzvlášť pred dôležitými udalosťami, ako sú uzatvárania nových obchodov, skúšky, konkurzy, alebo svadby.
Kategórie v profisumó
Najnižšie označenie je kupina MAEZUMÓ (predsumó) v podstate to ešte nie je kategória, lebo sa neobjavuje na oficiálnom zozname BANZUKE publikovanom pred každým turnajom.
MAEZUMÓ sa delí na :
DŽONUKUČI začiatočníci
DŽONIKAN druhý stupeň
SANDANME treťí stupeň
Ďalšie skupiny sú:
MAKUŠITA
DŽURJÓ

Najvyššia skupina je MAKUUČI a rozdeluje sa do kategórii
MAEGAŠIRA
KOMUSUBI
SEKIWAKE
ÓZEKI
JOKOZUNA
KOMUSUBI sa prekladá ako Mladý majster II kategórie
SEKIWAKE sa prekladá ako Mladý majster
ÓZEKI (veľká hranica) znamená majster

JOKOZUNA veľmajster SUMÓ, ktorý na rozdiel od ostatných kategórii nemôže klesnúť nižšie. Keď už nie je schopný dosahovať dobrých výsledkov, musí svoju karieru ukončiť aj keď po ukončení aj naďalej smie používať titul JOKOZUNA. Titul mu može byť odobraný v prípade ak sa previní voči etike alebo slušnému správaniu.